Cez prázdniny sme si išli oddýchnuť do Tatier. Bol to nápad môjho oca, on aj vybral kam pôjdeme. Boli sme ubytovaný v ubytovni Kosodrevina na Štrbskom Plese. Ja osobne som mal z toho zmiešané pocity, hlavne kôly tomu, že budem „odrezaný“ od sveta. Bez kamarátov, bez PC a hlavne bez mojej holky. A toto som musel vydržať celý týždeň, ale vôbec to nebolo až také zlé.

Ani to nemohlo byť také zlé. Bol som tam so segrou, s ktorou si veľmi rozumiem. Je pravda, ža na konci pobytu nás chytala ponorková choroba, ale ajtak spolu dobre vychádzame. Snehu tam bolo až až takže sme sa mohli vyšantiť jak malé deti. Tak nech je to pekne napísane začnem od prvého dňa až po posledný.

- 1.Deň

Tak začnem hned cestou. Cesta bola v celku príjemna, nič mi nechýbalo , síce to vôbec nevyzeralo, že sa chystáme do Tatier. Celú cestu pršalo a pršalo a ani náznak snehu. Som sa začal trochu obávať, že čo tam budeme robiť keď bede pršať? No našťastie z ničoho nič sa začal objavovať sneh na okrajoch cesty, potom už aj v okolí a nakoniec už aj na ceste. Naše auto nemalo snežné reťaze tak to snami niekedy pekne šmýkalo. Po dobre chvíli hladania ubytovne sme sa ubytovali. Ubytovanie bolo dobré, ja so segrou som mal jednu izbu a rodicia druhú úplne na opačnej strane ubytovne. Pod pojmom naša izba je: izba kde bola TV, postele, skrine a všetko, potom sme tam mali kúpeľnu a chodbičku kde bola chladnička (večšinou prázdna) a dvojplatnička kde sme si zohrievali jedlo. Keď sme už pri tom zohrievaní jedla tak tu musím napísať ako sme si pripravili prvú večeru. Mali sme chuť na parené buchty, to šlo všetko v pohode, len kde zohrejeme maslo? Žiadny hrnček v ktorom by sa dalo maslo roztopiť, tak sme sa poobzerali a našli sme naberačku. Viem je to strelené roztápať maslo v naberačke ale treba sa vynájsť. 

- 2.Deň

Tak keďže bolo dosť snehu a ako som už písal že sme sa mohli vyblázniť. Chceli sme postaviť nejakého snehuliaka, tak sme začali hľadať nejaké miesto kde by sa dobre stavalo a kde nechodí veľa ľudí. Keď sme už našli to správne miesto, kde bolo aj dosť snehu (ten bol všade) a aj súkromie tam bolo. Ale mali sme jeden problém. Sneh sa nelepil a tým pádom sa nedal postavať klasický snehuliak. Tak sme skúšali niečo urobiť z toho čo sa dalo. Nakoniec z toho bol neaký opilec. Potom sme sa vybrali ohriať na izbu a vysušiť. Keď sme si už aj oddýchli tak sme sa rozhodli prejsť po Štrbskom Plese. Vtedy sa nam stala jedna príhoda. Keď sme vyšli z ubytovne tak sme sa vydali smerom ku ceste popri jednom domčeku. A zrazu počujeme neaký rachot, obzreme sa do zadu a tam veľká kopa snehu, a to asi len 2 metre od nás. Keď sme sa tak prechádzali zavolali nás rodičia do cukrárne na príjemne osladenie života. 

- 3.Deň

Na tretí deň sa už pomaličky začal topiť sneh, tým pádom sme konečne mohli postaviť fakt veľkého snehuliaka. Našli sme si zas pekné miesto kde sme začali stavať. Myslím že výsledok mal niečo cez 2 metre. Trochu sme ho ozdobili a pofotili ho. To je všetko čo sme zažili v ten deň, myslím niečo zaujímavé.

- 4.Deň

Tak tu tiež nič zaujímavé som nezažil, ale môj deň vyzeral asi takto: Keď sme sa už vytrepali z postele tak sme sa šli trochu prejsť, potom nasledovala cukráreň a späť na izbu. Jasne že sme medzi tým obedovali a oddychovali. Keďže celý deň sme nič poriadneho nerobili iba jedli a pozerali TV tak sme sa museli prejsť, bolo to okolo polnoci.

- 5.Deň

Tak v tento deň sme sa so segrou rozhodli že pôjdeme aj niekde s rodičmi. Do vtedy sme si robili všetko ako sme chceli my. Tak už presne si nepametám ako to bolo, len že sme vyšli na Hrebienok lanovkou, stamať sme išli k Studenovodským vodopádom,a k Rainerovej chate. Bola to dosť namáhava túra ale bola zakončená sladko. Rodičia nás pozvali na koláčik. Mňam!

- 6.Deň

Tak tento deň sme si zas usporiadali podla seba a hlavne bez rodičov. Rozhodli sme sa ísť na Popradské Pleso, kde je vraj nádherne. Tak teda sme si do ruksaku zbalili pitie a jeden krajec chlebu, viac sme nemali ( dali sme si výdatne ranajky). Tak a môžme ísť! Bola to dlhá a namáhava túra. Ale ten výhľad stál zato. Našli sme aj jednu zaujímavu informáciu. Keď sme už dorazili tak sme si vydýchli a ľahli si na sneh. Trochu sme sa poopalovali a išli sme naspäť domov.

- 7.Deň

Tak tu nemám čo písať. Len malá prechádzka okolo Štrbského Plesa. Večer sme sa začali baliť.

Na záver

Tieto prázdniny boli vcelku dobré, som oddýchnutý a to je zámer dovolenky. 

««« Predchádzajúci text: Prečo práve ja blogujem? Následujúci text: Pomôžte mi, prosím »»»

Páčil sa vám článok? Zalinkujte ho!